Lujza: Empatie darem nebo prokletím?
Lujza Kučerová je novou koordinátorkou programu Čalantika. Vystudovala mezinárodní sociální a humanitární práci. Je ze Slovenska, zajímá se o psychologii a má specifický smysl pro humor. Pro její schopnosti ji někdy s nadsázkou říkáme Šamanka. V životě se řídí mottem: „Je lepší zapálit jednu malou svíčku než proklínat temnotu.“
Ahoj Lujzo.
Ahoj Kamil.
Budeme dělat rozhovor. :)
Áno, bolo mi avizované dopredu. :)
První otázka zní... :) Do týmu BanglaKids a Čalantika jsi naskočila v polovině ledna 2023 ze dne na den jako do rozjetého vlaku, a zastoupila nemocnou Klárku. Jaká to byla cesta a jak probíhalo tvoje rozhodování?
V tom čase som dopísala diplomovú prácu a štúdium sa mi podarilo úspešne dokončiť. V Adre som už bola na pohovore v októbri, ale to nevyšlo. Preto som si hľadala prácu ďalej, ale stále som sa v myšlienkach vracala aj k Adre. A keď sa naskytla táto príležitosť, nepotrebovala som ani dlhý čas na rozmyslenie. Proste som cítila, že toto je teraz tá ďalšia cesta pre mňa. Takže som na tu ponuku povedala veľmi rýchlo áno a tešila som sa z toho, že to vyšlo. A prišlo to úplne v ten najpravejší čas. Mala som dokončenú školu a zároveň som bola pripravená na nový štart v živote, na novú pracovnú príležitosť.
Načasování bylo tedy ...
Dokonalé! :)
Jsme rádi, že Tě tady máme. Dříve ses hlásila na pozici koordinátorky programu BanglaKids, kde jsme přijali Katku, ale přijde mi, že pozice koordinátorky Čalantiky více vyhovuje tvému naturelu. V čem je Ti práce pro bangladéšské děti ze slumu Čalantika blízká?
Tiež to tak vnímam, že pozícia koordinátorky Čalantiky mi sedí ešte viac. Študovala som humanitárnu a sociálnu prácu a blízke mi je to v tom, že som citlivý, empatický človek a môj život je akosi nasmerovaný k pomáhaniu alebo altruizmu. Deti z Bangladéša sú rovnaké ako aj deti u nás v Čechách či na Slovensku. Iba sa narodili do iných podmienok a s menšími privilégiami a možnosťami. A to mi príde nefér. A tak mi to dáva väčší zmysel robiť pre nich aspoň niečo, ako vôbec nič. Takže preto práve tie deti.
Studovala jsi humanitární a sociální práci. Proč sis vybrala zrovna tuto oblast pomoci lidem? Je to kvůli Tvé empatii nebo co dalšího sehrálo roli?
Myslím, že už od detstva som takto nasmerovaná. Viac sa to prelomilo asi v tom období dospievania, keď som si už aj viaceré veci v živote zažila. A potom som si vlastne uvedomovala, že keď niekomu pomôžem alebo tam pre niekoho som, tak to svojím spôsobom napĺňa aj mňa. A tak sa pomoc druhým stala jedným z mojich zmyslov v živote.
Jaké jsou Tvé další smysly života?
Povedala som jeden zo zmyslov života kvôli tomu, lebo si myslím, že by sme mali v živote mať možno tých zmyslov viac. U mňa vychádzajú z hodnotového rebríčka, ktorým sa riadim, a s tým súvisí konať nejaké dobro, láska k blížnemu a podobne. A potom ďalší zmysel by možno bol asi ten, čo skoro všetci akosi hľadáme alebo smerujeme k tomu, a to je asi šťastie, že každý chce byť šťastný.
V lednu jsi obhájila magisterskou diplomovou práci. O čem byla?
Práca bola o diskurzívnych momentoch alebo zmenách v terapeutických rozhovoroch zameraných na riešenie, myslím tým prístup zameraný na riešenie, čo je psychoterapeutický smer. No a ja som tam sledovala to, do akých pozícií sa stavia klient v rámci aktérstva, to znamená napríklad nejakú kontrolu, ktorú nad svojím životom a nad celou situáciou nadobúda. A to či ju má menšiu, väčšiu a ako sa to vlastne počas toho rozhovoru mení a či to niekam smeruje, alebo že či na to má nejaký vplyv to sedenie a ten prístup, na toho konkrétneho človeka.
To zní hodně odborně.
Bola to krv, pot a slzy, ale som na to hrdá. A bola som aj dobre ohodnotená, takže som spokojná.
.jpg)
Dostudováno! Ale recyklovat diplomku?... Lujza má specifický smysl pro humor.
Blahopřeji. Tvou vášní je psychologie a ta práce vlastně o tom svědčí. Pověz nám něco o tom, kam bys chtěla směřovat v této oblasti.
Zaujíma ma psychológia šťastia alebo presnejšie pozitívna psychológia. A tiež ten prístup zameraný na riešenie, ktorý sa objavoval v mojej diplomovej práci mi je blízky. A taktiež mám rada napríklad logoterapiu od Viktora Frankla. Tak to sú teda smery čo ma zaujímajú.
Psychológia ma zaujíma už od detstva. Asi najprv to bolo o mne, že som chcela pochopiť prečo a akým spôsobom reagujem na určité situácie, prečo som taká, aká som a čo ma vedie k takým či onakým reakciám apod. A veľmi rýchlo ma začalo zaujímať ako to funguje aj u tých druhých, nie len u mňa. Vnútorný svet vie byť veľmi fascinujúci.
A chtěla bys v budoucnu jít profesně touto cestou?
Rada by som to skombinovala. Nechcem odísť od humanitárnej a sociálnej práce. Ja mám tieto odbory pri sebe, aj keď viem, že sú v mnohom odlišné. Ale sú to moje primárne odbory kde chcem pôsobiť. A chcela by som to v budúcnosti skombinovať aj so psychoterapeutickou prácou. Čomu predchádza účasť na psychoterapeutickom kurze a začať sa týmto smerom vzdelávať.
Lujzo, jsi velmi empatická. Jednou u oběda jsi nám řekla, že je to dar a prokletí zároveň. Jak tomu máme rozumět?
Tak to bolo asi skôr také prirovnanie alebo metafora a myslela som pod tým to, že mať vysokú citlivosť voči druhým ľuďom a empatiu. Je to krásna vec a aj dar, že človek naozaj dokáže vycítiť z toho druhého že niečo prežíva. A vlastne mu to dáva príležitosť s tým človekom istý čas pobudnúť v tom jeho svete, ak to teda v danej situácií chce či potrebuje. A zároveň je to aj náročné lebo ten empatický človek si všíma svoje okolie veľmi často až neustále. Potom je dôležité sa učiť tým hraniciam, že kedy pomoc už škodí, ako napríklad keď ten dávajúci nemá na to momentálne kapacitu. Potom je dôležitá psychohygiena a sebareflexia.
Zamerať sa aj na to, ako s empatiou vlastne narábať, aby to nebolo iba o tom neustálom dávaní, to sa potom nedá. Nedá sa dávať donekonečna, keď sa neučíme tú vnútornú energiu rôzne dopĺňať.
Empatia a citlivosť funguje aj na globálnej škále. Citlivý človek vníma aj to, čo sa deje za hranicami a vieme aký ten náš svet je. Opäť je tam dôležitá psychohygiena a hľadať si nejaké spôsoby, pozitívne veci a podobne, aby nedošlo k úplnému vyčerpaniu.
Psychohygiena… jak ji konkrétně provádíš?
Každý to má iné. U mňa je asi základ, na ktorý občas narážam, tie hranice, ktoré si treba dávať a stanoviť. Proste nad tým rozmýšľať, že kedy ešte mám tie svoje kapacity a kedy už nie. A potom robiť niečo pre seba a svoje šťastie, svoju dušu. Vedieť kedy si dať stopku, zastaviť, relaxovať a robiť niečo, čo ma baví, napĺňa a podobne.
Lujzo, tak to byla psychologie, empatie a psychohygiena. V týmu Ti někdy s nadsázkou říkáme Šamanka. To proto, že dobře rozumíš různým přírodním i umělým léčivým prostředkům, a také dokážeš poradit a povzbudit. Kde se u Tebe vzal ten zájem o farmacii a jak Ti případně pomáhá žít?
To je iba také moje laické hobby. Možno to zase súvisí s tým, že ma zaujíma nielen psychické či spirituálne prežívanie, ale vlastne aj to fyzické telo. Jednoducho si informácie ohľadne zdravia a ľudského celkového „well beingu“ jednoducho pamätám a potom keď sa naskytne príležitosť tak aj aplikujem.
Když se ještě vrátím zpátky k Tvému studiu. Máš nějaké praktické zkušenosti s humanitární a sociální prací? Případně, jestli jsi byla někde v zahraničí? Předpokládám, že jste měli nějakou praxi.
Moje skúsenosti sú poväčšine zo školských praxí. Čo sa týka tuzemských praxí, bola som v Šternberku kde som sa venovala ľuďom s mentálnym a zdravotným postihnutím. V Olomouci som si vyskúšala prácu s ľuďmi s duševným ochorením a ešte som bola na praxi v ľudskoprávnej organizácii NESEHNUTÍ v Brne. Zahraničná prax bola v mojom obľúbenom Arménsku. Tam som pracovala so seniormi, a tiež s deťmi so zdravotným postihnutím a deťmi zo socio-ekonomicky slabších pomerov. Rada spomínam na ten čas, zážitky aj na kolegov, ešte by som sa tam rada vrátila.
O niečo viac sa ma dotýka fakt, že stále tam prebiehajú vojnové konflikty. Moje srdce je často tam s nimi v Arménsku.
CARITAS Armenia. Lujza s týmem pečujícím o seniory.
Pokud pojedeš s námi do Bangladéše, tak na co se těšíš a čeho se bojíš?
Tak teším sa hlavne na tie deti a čo som počula z rozprávania na tú ich radosť z maličkostí. Jednoducho na priamy kontakt, myslím že mi to doplní celý obraz o našej práci v ADRE.
Co děláš ve svém volném čase?
Rada si občas niečo prečítam alebo vypočujem, pozriem dobrý film či seriál. Mám rada rôzne hry, som taký hravý typ. Teraz sa často venujem svojej mačičke Bazalke, s ktorou sa rada hrám a túlim. Zo športov mám rada lyžovanie a plávanie, alebo len dobre strávený čas v prírode napríklad hubárčenie. Tiež ma baví variť a vymýšľať nové kombinácie. A najradšej na tom mám, keď niekomu moje jedlo chutí.
Centrum Malý princ, Arménie, kuchařský kurz. Lujza pracovala s dětmi ze znevýhodněných rodin.
A o čem sníš?
Snívam teraz o tom psychoterapeutickom kurze, bola by som rada, ak sa mi to podarí. A potom, aj keď si realisticky uvedomujem ako to na svete je, asi kvôli tomu že potrebujem tú nádej, tak si ešte stále dovolím snívať o lepšom a šťastnejšom svete.
Děkuji za rozhovor.
